Jednoducho vyšli z lesa.
Celé stádo pomaly
vykročilo k mestu,
kopýtka klopú
na asfalt:
autá sa rozostúpia,
vylejú sa z ciest.
Srny a srnce
zamierili k domom,
pokľaknú pred bránami,
skladajú telá na trávniky,
chodníky, vozovku
i križovatky.
Monotónne bľačia,
no odvracajú hlavy,
ak ich chce niekto pohladiť.
Každý deň
nové a nové druhy
strácajú plachosť.
Prichádzajú k nám,
hľadia nám do očí,
vedú nás k moru.
Bez strachu
spolu prestávame dýchať.
This poem has not been translated into any other language yet.
I would like to translate this poem